Iba les,
a krok
Zbytočné, už nie je
Čo je pre Zem ľudský rok,
v tichu stromov
Z mysle, odozneje
Kľud
PO ZBYTOK DŇAV presile dní
schádzam po schodoch,
vlastnej duše.
Rána sú ako kvety na oltári,
tiché a nemenné.
Keď tu mrak zatrel
posledné slnečné lúče,
och, veru ťažko je mi.
Vravím vám zcela jasne,
bytosti lesné, jesenné.
Postavím dom,
v krajine kde sú k sebe ľudia takí blízki
Usadím sa v ňom,
opustím prácu a svoj rozpočet premením na nízky
Žiť budem v láske,
vo svete v ktorom čas tak pomaly beží
Zloba tu nemá miesto,
v lete je príma teplo a v zime romanticky sneží
Človek neutkal siete Života,a nie je ani tvorcom samého seba
Byť dobrým človekom je moja istota,
do svojho náručia lásky a čistoty, vezmem i teba
Doba je dráma, čo s vekom vplýva na všetkých svojich ľudí,veselých, smutných, ju, teba i toho čo sa stále nudí
Doba je moment, životný úsek, spomienka na mladosť, šťastie i čas,zabudnúť čo bolo, sledovať čo príde, oddať sa životu, ktorý je v nás
Sú ľudia a ľudia,a potom ešte poniektorí z vás
Jedni nás zo snov budia,tí druhí prichádzate v pravý čas
Jeden je šťastný,tá druhá smutná zase
Taký je život alev období tomto, mieste, čase
Co se dnes odhodlám hledati na prvním míste,
s úsměvem ve tváři cestou obohatí veselé písne
Celej den přemýšlím, když slunce zapadne, že i k vám zajdu,
s písničkou dobře vím, že svúj směr ke štěstí určite najdu
Sme ľudské bytosti spojené s prírodou a v spoločenstve kvetov,v žilách nám prúdi krv predkami tvorená, starodávnych svetov
Zvieratá bratia sú a ryby sestrami tam v lone matky Zemeprechádzkou po kraji zaliatom lúčami, v slnečnom dni si drieme...
...Ži…
Slunce v duši
máme ho všichni co jsme těď tu a tady
V srdcích nám buší
dáme vám kousek sebe do pozdějších dnú bez nálady
Som tu a terazuprostred času svojho života
Tak mi to prosím nekazz bezduchej chvíle ostala smutná sirota
Takový zamotaný provázekvzbudzuje pořád množství otázek
Zdali se nám skutečně někdy podaříživot náš jako slunce hezky rozzářit
Chcem vědet jen to, co dávno už vímeza maskou čekáni na doby minulé, klidne si spíme
A když sen ukončí zářivé rános úsměvem životu řekneme ano
Smútok, strach a starostio nich vždy len v krátkosti
By sa nám žiť dobre chcelov láske, s ľuďmi, osamelo
Aké sú vlastne moje potreby?
Či neponúka život všetky riešenia?
Nádherné ranné pôrody i nočné pohreby
Duchovné pohľady vlastného vzkriesenia
Jak se dnes budeš radovat?Tešit se, usmívat anebo vzdorovat?
Co když si otevřeš okno a vykoukneš venŽivot je elixír štěstí a ne šedej sen
Chcel by byť človek bohom
Vynášať skutky a potom bdieť
Vedieť čo deje sa za každým rohom
Lepšie je byť samým sebou a nie potom cnieť
Pre zem, so zemou a v zemipre slnko, vodu, vzduch a v tieni
Keď človek pre život v láske žiť mienisom božím svetlom, dobre je mi
Sociálne siete