PO ZBYTOK DŇA
V presile dníschádzam po schodoch,
vlastnej duše.
Rána sú ako kvety na oltári,
tiché a nemenné.
Keď tu mrak zatrel
posledné slnečné lúče,
och, veru ťažko je mi.
Vravím vám zcela jasne,
bytosti lesné, jesenné.
... som chodec kráčajúci svetom, pútnik vedomia. Umelec vlastného života. Jednoducho ja.
Sami v dave
Radšej zošalieť v divočine
Henry David Thoreau - Denník
0 Komentáre