V črepinách spomienok zúfalo pozerám na nás dvoch strápených, keď mi v tom oznámiš, prosím ťa - choď.
Kropaje na stenách lodného mostíka vystrieda čierna tma hlbokej priepasti a morský hluk
Spomienky zmazané, byt zíva prázdnotou, z izieb sa ozýva mrazivé ticho a kľud.
0 Komentáre