Ak sa pýtame, či je možné aby sa v budúcnosti stali unitárske myšlienky náboženstvom pre široké masy ľudí, musíme sa v prvom rade pozrieť na to, akým smerom sa svet v súčasnosti uberá a čo pre ľudské spoločenstvá unitárstvo ponúka.
.
Prečo má Unitárstvo potenciál pre budúcnosť?
Unitárstvo sa často označuje ako „náboženstvo pre ľudí, ktorí nemajú radi náboženstvo. Jeho princípy silne korelujú s trendmi v západnej spoločnosti:
Jeden zo základných atribútov je absencia dogiem. Moderný človek je skeptický voči autoritám a nemenným pravdám. Unitárstvo nehovorí čo si človek má myslieť, ale podporuje ho v tom, aby hľadal vlastnú pravdu. Toto "duchovné hľadanie" je veľmi atraktívne pre ľudí, ktorí sú unavení rigidnými pravidlami.
Za ďalší dôležitý sa považuje súlad s vedou a rozumom. Na rozdiel od fundamentalistických smerov, unitárstvo nemá konflikt s vedou (evolúcia, klimatická zmena, psychológia). V budúcnosti, kde bude veda hrať pravdepodobne prím, je toto kľúčová výhoda.
Radikálna inklúzia sa javí ako budúcnosť v tvorbe slobodných spoločenstiev. Unitári boli často prví, ktorí akceptovali LGBTQ+ komunitu, rodovú rovnosť a rôznorodosť pôvodu. V čoraz globalizovanejšom a liberálnejšom svete je tento postoj prirodzeným magnetom.
No a nakoniec tu máme environmentálne zameranie. Úcta k „prepojenej sieti všetkého bytia“ (jeden z princípov unitárstva) priamo reaguje na klimatickú krízu, čo je téma číslo jeden pre mladé generácie.
Prečo Unitárstvo pravdepodobne nebude masovým "víťazom"?
Hoci sú jeho myšlienky moderné, ako inštitúcia čelí unitárstvo dlhodobo vážnym výzvam.
V prvom rade ide o takzvaný paradox slobody. Ak viera nevyžaduje žiadne konkrétne presvedčenie (môžeš byť unitár a zároveň ateista, kresťan, budhista alebo agnostik), ľudia často necítia potrebu niekam "patriť". Prečo chodiť v nedeľu na zhromaždenie, keď si môžem meditovať doma alebo zájsť do prírody?
Ďalej sa unitárstvu vyčíta chýbajúca intenzita. Najrýchlejšie rastúce náboženstvá sveta (napr. letničné hnutia alebo islam) ponúkajú silnú identitu, jasné pravidlá a často intenzívny emocionálny zážitok. Unitárstvo je často vnímané ako príliš intelektuálne, „suché“ a málo emocionálne strhujúce pre masy.
V poslednej dobe je na vzostup tzv. "nones" (ľudia bez vyznania). Trend budúcnosti nie je prechod od konzervatívneho náboženstva k liberálnemu, ale skôr od náboženstva k úplnej sekularizácii. Ľudia sa stávajú "spirituálnymi, ale nie náboženskými" a inštitúcie už k tomu jednoducho nepotrebujú.
.
Unitárstvo v kontexte Slovenska
Na Slovensku je situácia špecifická. Existuje tu silná tradícia katolicizmu a evanjelickej cirkvi, zatiaľ čo unitárstvo je tu veľmi malé (historicky malo silnejšie korene skôr v Maďarsku a Sedmohradsku). V roku 1910 sa podľa historických zdrojov prihlásilo k unitárstvu na našom území 209 občanov. (http://slovak.statistics.sk/)
Pre Slováka, ktorý opúšťa tradičnú cirkev, je často ďalším krokom úplný ateizmus alebo súkromná spiritualita, nie vstup do inej, hoci liberálnej cirkvi. Avšak, v mestskom prostredí a medzi intelektuálmi môže skutočne začať rásť dopyt po komunite, ktorá zdieľa hodnoty humanizmu bez nutnosti veriť v nadprirodzeno.
Je preto nepravdepodobné, že by sa unitárstvo mohlo stať niekedy v krátkej budúcnosti dominantným svetovým náboženstvom v zmysle počtu členov. Na druhej strane však môže poslúžiť ako model pre budúcnosť. No a práve budúcnosť spirituality v západnom svete bude pravdepodobne vyzerať "unitársky" aj keď bude individuálna, tolerantná, nedogmatická a ekologická. Ľudia to pravdepodobne nebudú nazývať "unitárstvo" a nebudú sa chcieť organizovať v kostoloch. Unitárstvo teda možno vyhrá ideologicky, ale nie inštitucionálne.
.
Prispôsobenie sa trendom je pre unitárstvo v Európe pravdepodobne jedinou cestou, ako prežiť a rásť. Európa je dnes najsekulárnejším kontinentom na svete a „staré spôsoby“ robenia náboženstva (kázne, lavice, hierarchia) prestávajú fungovať.
Aby sa však unitárstvo stalo v Európe relevantným, muselo by sa (a už sa to niekde aj deje) transformovať v štyroch kľúčových oblastiach:
1. Zmena značky: Z „cirkvi“ na „komunitné centrá“
Väčšina mladých Európanov má voči slovu „cirkev“ averziu. Spája sa im so škandálmi, nudou a obmedzovaním slobody. Unitárstvo by sa mohlo prestať prezentovať ako náboženská inštitúcia a začať fungovať skôr ako centrum pre etiku a filozofiu. Miesto nedeľných „bohoslužieb“ by sa ponúkali diskusné fóra, prednášky (v štýle TED Talks), meditácie či workshopy. V podstate by išlo o sekulárnu cirkev, ktorá plní sociálnu funkciu (ľudia sa stretnú, porozprávajú, pomôžu si), ale bez teológie.
2. Monopol na sekulárne rituály môže byť veľká príležitosťou
Toto je obrovská „diera na trhu“. Ľudia v Európe prestávajú veriť v Boha, ale neprestávajú sa ženiť, rodiť deti a zomierať. Chcú slávnosť, dôstojnosť a hĺbku, ale nechcú v kostole počúvať o hriechu a vykúpení. Úradný sobáš na radnici je zase často príliš suchý a byrokratický. Aj keď to na Slovensku z hľadiska zákona pre neregistrovanú cirkevnú spoločnosť nie je možné, naskytá sa otázka alternatívnych rituálov.
Unitári by sa mohli preto stať hlavnými poskytovateľmi prechodových rituálov pre neveriacich.
Uvítanie detí do života (namiesto krstu).
Humanistické svadby (osobné, romantické, bez dogiem).
Dôstojné rozlúčky so zosnulými, ktoré oslavujú život človeka, nie posmrtný život. V Spojenom kráľovstve už unitári týmto smerom idú a funguje to.
3. Útočisko pre „utečencov“ z tradičných cirkví
V Poľsku, na Slovensku či v Írsku je množstvo ľudí, ktorí sú sklamaní katolíckou cirkvou (napr. kvôli postoju k LGBT, ženám či politike), ale nie sú pripravení stať sa úplnými materialistami/ateistami. Stále cítia potrebu spirituality. Unitárstvo sa môže v tomto prípade profilovať ako „bezpečný prístav“. Miesto, kde môžete veriť v Boha (ak chcete), ale nikto vám nebude hovoriť, koho môžete milovať alebo čo máte robiť so svojím telom. Je to ideálny medzistupeň pre post-kresťanskú Európu.
4. Angažovanosť v ekológii a sociálnej spravodlivosti
Moderná európska identita je silne spojená s ochranou klímy a ľudskými právami. Unitárske obce by sa mohli stať organizačnými bunkami pre lokálny aktivizmus. Ľudia by tam nechodili „modliť sa“, ale organizovať komunitné záhrady, pomoc utečencom alebo ekologické iniciatívy. Spiritualita by teda vychádzala z činov, nie zo slov.
Rozdiel medzi východom a západom
Pri tejto adaptácii však unitárstvo v Európe naráža na jeden vnútorný problém:
V západnej Európe ako je Anglicko, Nemecko, či Francúzsko, je unitárstvo už takmer úplne humanistické a podobá sa skôr na filozofický klub. Adaptácia na moderné trendy je tu jednoduchá.
V strednej Európe v časti Sedmohradsko - Rumunsko a Maďarsko, tak tu má unitárstvo 450-ročnú tradíciu a je oveľa konzervatívnejšie a kresťanskejšie (stále používajú Bibliu, Otčenáš a hovoria o Bohu). Pre týchto tradičných unitárov by prílišná modernizácia - príklon k čisto sekulárnemu modelu mohla byť neprijateľná a vnímaná ako strata identity.
Ak by sme sa to pokúsili zhrnúť. Unitárstvo má v Európe šancu, ak sa stane „náboženstvom pre tento život, nie pre ten posmrtný“. Ak dokáže ľuďom ponúknuť komunitu proti samote a zmysel života bez povier, môže sa stať tichým víťazom duchovnej transformácie Európy.
Chceli by ste sa o unitárstve dozvedieť viac? Napíšte nám na adresu: info@unitaria.sk
0 Komentáre