keď z diaľav prihnali sa sivé mraky
Utíchol život
na drôtoch napätia sedia len vydesené vtáky
Čo z výšky vidia
ako keď pán boh býval ešte mladým v nebi
Nikomu nepovedia
staroba mrzká je, keď človek nie je za potreby
Blesky sa blížia
z nečasu mrakov, v tom operenci čoraz nižšie zletia
Jeden je málo
to dvaja v každom veku veľmi dobre vedia,
že
Keď začne pršať
a v duši smútok je oj veru clivo je mi
V období letných búrok
sledujem kŕdle vtákov viac zlietajúc sa dole k zemi
+
Hrmí a vietor silnie
keď pred zrkadlom prečešem ti sivé vlasy
Víchrica omína nás
z mladosti v ušiach znejú už len staré známe hlasy
Vonku sa čerti ženia
počasie dotvára mi zvláštny výraz tváre
Keď buráca hnev
po rokoch naše duše, spojené do seba sú tak isto neustále
Blýska sa v minulosti
tu vtáky ustráchané na rímse pod oknom sedia
Keď dážď už vytráca sa
o tom je život, rodičia naši to už dávno vedia
Sýte hmly na cestách
po nociach spomienkami na zosnulých si ticho bdieme
Za búrkou vyšlo slnko
spolu žiť veky vekov, to predsa všetci dobre vieme
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára