Spomienky

Boli sme dvaja,

a k tomu ešte naše krásne časy

Patril som tebe,

ty mne, po nociach bolo počuť sladké hlasy

Keď nebom vyšli hviezdy,

nás oboch spolu hriali všetky city

Vnorení v sebe

s réžiou briez a tmavej nočnej rekvizity

To dvaja píšem schválne

a na tú dobu spomínam si, ako by to bolo včera

No deň si zľahka po dni plynie

iné je ráno, zmenil sa obed do neskorého šera

Preto keď hľadím,

teraz cez okno zo skla a oceľových mreží

Dnes vonku sychravo je

samota, ticho, dážď a čas tak zvláštne beží

Odišlo leto

na poliach pomaly stratili sa klasy

Zmenila si sa

vráskavá tvár, bolesti a prešedivé vlasy

To čo v snoch ostalo

nesplní plán a nenaplní prázdne byty

Sídliská bez duše

polnocou neprídeš, osláviť ku mne ranné svity

Chladno je vonku

a ešte viac keď píšem riadky z tohto pera

Ostali spomienky

na život, blúznenie, dotyky tvojho nahého tela

Na polia sadol sneh

biele sú vrcholky ciest a strážnych veží

Odišiel jeden vzťah

na dlážke väzenia, nehybné mŕtve telo leží