Báseň o niečom, čo nikto nečakal

1.


sa mihlo svetlo a tieň pomaly


tvoj rozhodol sa mihnúť snáď tiež,


keď pri poslednom nočnom vlaku


a bozkami v tvojej tvári


vravíš, že mi odídeš.


vraj nemám sa báť a čas sa kráti


pri ceste čo spája nás dvoch,


ja v orosenej nočnej tvári


odpočítavam dni za nás, za oboch.


a dni letia, týždeň mizne


ako slnko pred tmou súce,


v prítmí chladu jesenného


keď príde to – nabudúce.


čakám, riešim, žijem, spávam


teplo vonku strieda zima,


tajne dúfam, že raz prídeš


a povieš mi – nestratíš ma.


2.


sa mihol tieň a tma sa kráti


dobré ráno pekný deň,


dnes sa máme v tvojom meste


stretnúť z rána, ja to viem.


cesta končí, prvý kontakt


tvoje oči z diaľky hľadia,


sladký bozk a jemný dotyk


čo cítime, neprezradia.


jeden pocit strieda druhý


deň žijeme noc nás čaká,


naše srdcia plné dúhy


v prítmí izby láska zláka.


tak sa končí jeden život


a spája dve z rôznych smerov,


končíš sama a končím sám


od zajtra som spolu, s tebou.


3.


sa mihla noc a dni si plynú


v náručí nám ideme vpred,


nech zajtrajšky už nepominú


život je náš, to nás čaká svet.


kto by dúfal, kto by vravel


že jedného dňa budem vedieť,


koho ľúbiť a pre koho žiť


len o teba sa môžem oprieť.


s tebou žiť a s tebou spávať


ráno, večer, hore, dolu,


budiť sa a tiež zaspávať


povedať ti – navždy spolu.


podržať a poradiť ti


keď ti bude najviac treba,


okrem lásky tiež ti dávam


svoje srdce – no a seba.


4.


sa mihla žiara, noc i svetlo


a z dní sa stala dlhá čiara,


deň i noc, zima či teplo


v rukách tvojich osud mávam.


staronové mesto známe


z detstva čo to pamätám si,


spolu ho teraz užívame


v dobrom i zlom žijeme si.


na tom svete tak to chodí


že keď človek už nečaká,


a myslí len na samotu


pekná žena si ho zláka.


a tak končí príbeh o tom


ako sa dve duše zišli


doprajme si mnoho lásky


by sa nikdy nerozišli...