O DAŽDI ČO NEPADAL

Jedného dňa z rána,
sadla ku mne vrana


Povedala isto,
dnes bude von hmlisto


A tak Martin čaká tŕpne,
či sa zmračí a či spŕchne


Na priek tomu márna snaha,
dážď sa na zem spadnúť zdráha


Šedo, chladno, vietor fúka,
hmla nič dobré neponúka


Ani kvapky, ani rosy?,
keď na zvonček tu hľa ktosi


Pritlačí svoj prstík nežne,
čo nestáva sa pri tom bežne


Z dažďa, vetra, silnej zimy,
cez kukátko hľadí Timi


Martin chytro otvor dvere,
telo mám už mokré celé


Vyzliecť, umyť, osprchovať,
zo sucha sa poradovať


Tak do tepla z mokrej zimy,
volá Martin k sebe Timi


Vonku už aj prší, blízka,
tu sa hladí, tu sa stíska


Bozkáva sa telo, hlávka,
nekončí sa však rozprávka


O dvoch ľuďoch, zime, daždi,
želáme Vám aby každý


Raz aspoň na malú chvíľu,
poznal sladkú nehu milú


Bez budíka s čudným tónom,
dosnívať sen pod paplónom :)