BALADA O STANKOJ - PERŠA

Idze Stano po uľici
z roha naňho daco švici,


Pridze bľižše neuceká
na žemi še váľa deka,


A na totej deke skľičko
cez ktoro na jeho ľičko,


Pošila mu šumne svetlo
až ho z teho skoro zmetlo,


Ta še skloni, prísne patri
už je ráno, trištverc na tri,


Bo kedz z baru idze domu
vonkaľ nikto dajme tomu,


S tým je ščastný, to mu ladzi
že sám sebe odprevadzi,


V rukách fľaška i s plechovku
odriľa še pred bytovku,


Ale podzme nazad k skľičku
on už má prax, nedá tyčku,


Zohnul še po ten kus jasny
trime, kuká, jaky krásny,


Kľepe to s ním, krúci hlavou
chcece znac co ho tak vzalo?


Naraz výbuch, net už Stana
ľen ostala kosa z rána,


Co še potom šicko stalo
a nebulo teho málo,


Dze je Stano, skľičko, dzeka
na dobre še dluho čeka :)


...pokračovaňe dakedy potom :)